Umývanie rúk.
Všade čítame, ale aj vieme, aké dôležité je, umývať si ruky. Áno, už ako malé deti sme žmolili ten smradľavý, popraskaný „kameň“ a snažili sa ho vypláchnuť s nádejou, že mama kúpi konečne to mydlo z reklamy. Stále mám v živej pamäti, ako nado mnou stála mama s prísnou tvárou a nechávala ma drhnúť si ruky, lebo som sa znova rýpala v sídliskovom piesku, z ktorého mali pouličné mačky toaletu. Ako dieťa, nie vždy som mala pre to pochopenie, kým som nedospela a nezačala vnímať svet ako obrovskú bobuľu s množstvom baktérií, ktoré sa ma v prvom rade snažia zabiť. A ako šiel čas, tie baktérie začali útočiť aj na moje dieťa, z čoho som bola patrične rozrušená. Vravím si, nie, nebudeš stáť nad Lindou, nenecháš ju drhnúť si ruky, ako ti to robila tvoja mama. Haha! Genetika je však silnejšia ako rozum a už som sa hnala za tou ušmudľanou kôpkou nešťastia. „Ako si to, prosím ťa, umývaš tie ruky??“ „Neboj sa tej vody, nie...
Komentáre
Zverejnenie komentára